Je niečo zhnité na dánskej farme vo Veľkom Mederi ...

Autor: Gabriel Csicsai | 27.1.2015 o 14:48 | Karma článku: 7,60 | Prečítané:  1960x

Koncom decembra predstavila na verejnej schôdzi vo Veľkom Mederi spoločnosť Dan - Slovakia Agrar  svoju koncepciu rozšírenia existujúceho chovu ošípaných. Táto spoločnosť mieni na Žitnom ostrove - v tesnej blízkosti najzraniteľnejších oblastí, pri Veľkom Mederi - rozšíriť kapacitu svojej existujúcej farmy o chov ďalších 24-tisíc kusov prasiat ročne.

Média informovali o tomto projekte pomerne vlažne, v zásade ju však podporili. Úplne odignorovali skutočnosti, že tento chovateľský megaprojekt sa ľahko môže stáť zdrojom znečistenia  pitnej vody  na Žitnom ostrove. Možné negatívne dopady daného projektu sú porovnateľné s hrozbami aké sa predpokladali v súvislosti so zámerom ťažby uránu pri Košiciach, ktorý sa však stretol s podstatne väčším odporom verejnosti ako aj samotných médií.

Vráťme sa však k samotnej schôdzi vo Veľkom Mederi. Bola veľmi dobre zrežírovaná. Len samotná prezentácia analýzy možných vplyvov - samozrejme s pozitívnym výsledkom - trvala dve hodiny. Potom odzneli odpovede na písomne položené otázky. Dôsledný preklad, nie simultánny, ešte viac unavil a znechutil nespokojné publikum. Málokto to vydržal do konca. Takto zvolená taktika zabrala a na konci verejného stretnutia boli už v prevahe zamestnanci inkriminovanej zahraničnej spoločnosti.

Podľa mojej mienky problematika rozširovania tohto konkrétneho chovu ošípaných  má prinajmenšom dve strany. Z čiste odborného hľadiska sa natíska otázka smerovania charakteru poľnohospodárskej výroby v SR. Je vôbec dobré pre nás, pre náš vidiek, ak sa vyberieme cestou koncentrovania výroby komodít, bez ohľadu na to či sa jedná o monokultúry v rastlinnej výrobe - alebo tu spomínané mnohotisícové, na jednom mieste koncentrované veľkochovy zvierat?

Koncentrácia výroby z rýdzo ekonomického pohľadu je “v našom prípade” bez pochyby efektívna.  Maximálne využitie špičkových  technológií, veľké, výkonné a  drahé obrábacie stroje, veľké zásobárne krmiva, obrovské  nádrže hnojív, versus  minimálny počet pracovných síl. Takéto projekty zaručujú maximálny zisk pre investora. Dopady na životné prostredie, na zamestnanosť, na krajinotvorbu, na stratu  rázovistosti daného regiónu, na udržateľnosť vidieckeho života sú vedľajším, a žiaľ úplne odignorovaným faktorom.

V štúdiách sa vôbec nehovorí o výraznom zvyšovaní miery rizika znečistenia životného prostredia v súvislosti so zväčšovaním objemu výroby.  Konkrétne pri Veľkom Mederi, sa nehovorí o  možnom ohrození vzácnych spodných vôd v prípade nepredpokladanej havárie v ktoromkoľvek kritickom bode výrobného procesu. V tomto smere by malo  byť pre nás mementom nedávna  a takisto nepredpokladaná ekologická katastrofa pri neďalekej maďarskej dedine Ajka. Tam desaťročia existujúca stena sedimentačnej nádrže zásobárne jedovatého červeného kalu sa neočakávane a náhle pretrhla, zhromažďovaný kal sa vylial a  zdraviu škodlivé dopady pre miestne obyvateľstvo pretrvávajú dodnes, o nenávratne zničenej pôvodnej prírode už ani nehovoriac.

A keďže vo Veľkom Mederi ide o živočíšnu veľkovýrobu,   nemali by sme  opomenúť ani hrozbu rôznych epidémií a zoonóz. V odborných kruhoch je dobre známe , že zo severozápadu nám klope na dvere africký mor ošípaných. Práve veľké, koncentrované chovy sú  najviac vystavené riziku nákazy s následným ekonomickým dopadom pri likvidácii  nákazy. Viac menších fariem , ktoré sú od seba dostatočne vzdialené je práve možným riešením na spomenuté problémy.

A čo sa týka zamestnanosti na vidieku, čísla nás tiež nepustia. Chov 24-tisíc prasiat ročne vo veľkom závode aj v tom najlepšom prípade prinesie navýšenie zamestnanosti o najviac 13 až 15 pracovných miest ročne! Ak by sa však chov prasiat uskutočnil na malých farmách, na napr.  40 -50 hektárových gazdovstvách organizovaných cez  systém odbytových družstiev – mimochodom preferovaných v EU -  na našom vidieku by sa vytvoril minimálne trojnásobok až štvornásobok pracovných miest.

Odborný výpočet sa však ani týmto nekončí. Môžeme  ešte spomenúť nepriaznivý vplyv nadmernej výroby spôsobom  monokultúr na jedinečnosť a rázovitosť a iné nepriaznivé dopady na prírodu a životné prostredie.

Komplexná a udržateľná poľnohospodárska výroba nie je len o kolonizácii miestnej pracovnej sily a vyžmýkaní životného prostredia za účelom dosiahnutia maximálneho zisku. Podpora únie neprichádza, aby niektorí novodobí "agrobaróni", investiční mágovia vytvárali tučné zisky. Kvôli tomu je treba ozaj zrušiť dotácie... Nemali by sme zabúdať, že popri trhovo orientovanej časti má poľnohospodárstvo aj inú, v  peniazoch nevyčísliteľnú stránku. Tým je zachovanie tradičného vidieckeho spôsobu života, vidieckej krajiny, rázovitosti regiónov, čo v konečnom dôsledku  robí každú krajinu jedinečnou a určuje jej prírodnú, kultúrnu a historickú hodnotu. Žitnoostrovská rozmanitosť je v tomto prípade mimoriadne ohrozená.

Takže, voľme cestu  - viac malých poľnohospodárov, stredných a rodinných fariem ako nadmernú veľkovýrobu.  Stratégiou investora v tomto prípade je žiaľ len opieranie sa o pozitívne čísla a oddialenie pozornosti od toho, čo si myslím, že v tomto prípade je dôležitejšie ako odborné aspekty.  Vydanie stavebného povolenia je výlučne v kompetencii miestnej samosprávy, v decentralizovanom, demokratickom štáte to znamená, že rozhodnutie lokálneho zastupiteľstva, (aj keď je negatívne), je smerodajné a právoplatné. Neexistuje centrálny orgán, ktorý by ho mohol svojvoľne zmenil. Konečné rozhodnutie by tak malo zostať v rukách zvolených zástupcov mesta. Veľký Meder už roky dôsledne buduje svoju budúcnosť na termálnych prameňoch, ako kúpeľné mesto a keď sa väčšina obyvateľstva cíti byť ohrozená v súvislosti s plánovaným megaprojektom, a jasne vyslovili tomu NIE, tak výstavba by jednoducho nemala byť. Ekonomické záujmy jednej firmy nesmú prevyšovať vôľu občana.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?