Na „potravinovú kampaň“ Ficovej partaje sa poskladáme všetci

Autor: Gabriel Csicsai | 6.8.2015 o 17:07 | Karma článku: 7,35 | Prečítané:  1043x

Zníženie DPH na vybrané potraviny je neadresné a nemusí sa vôbec prejaviť na pulte! Myslieť si, že zníženie DPH o 10% a to len pre vybranú skupinu potravín sa premietne rovnako aj do cien potravín na pultoch je jednoznačne naivné.

Nejde totiž, bohužiaľ, o nič iné ako o krok, ktorým si vládna strana robí svoju predvolebnú kampaň a to navyše za peniaze daňových poplatníkov. Ak totiž výdavky štátu na zníženie DPH na potraviny sa za rok majú vyšplhať k sume 60 miliónov eur, každý v tejto krajine ročne získa na tomto opatrení necelých 12 eur. Áno, počuli ste dobre, 12 eur za rok.  Znižovať DPH na potraviny je rozhodne bohumilá vec a určite s takýmto krokom môžem súhlasiť. S čím sa však nestotožňujem sú okolnosti, za akých to rieši táto vláda: Smer to totiž robí účelovo v predvolebnom roku a navyše iba na vybrané potraviny. Práve preto nemôžem vnímať tento krok vlády ako úprimnú snahu urobiť niečo v prospech občanov. Smer v tejto súvislosti myslí iba na svoj prospech, nechutne kalkuluje tak, aby získal čo najviac politických bodov. Spôsob, akým ide totiž znižovať DPH na potraviny je kampaňou Ficovej partaje, ktorú, ako som už spomínal, zaplatíme všetci. 

Smer si je vedomý a kalkuluje aj s tým, že bežný občan si neuvedomuje, že ceny potravín určuje mnoho rôznych  faktorov. Predovšetkým aktuálna celosvetová úroda v danom roku, stav zásob v skladoch z predchádzajúceho roka,  cena energií spotrebovaných pri spracovaní a manipulácii so surovinami, ale aj mzdové náklady. Poľnohospodárstvo je odvetvie, kde je volatilita cien všeobecne najmarkantnejšia. Ľahko sa môže stať, že zníženie DPH ani pri najlepšej vôli obchodníkov sa prakticky vôbec nemusí prejaviť v konečnej cene tej – ktorej potraviny, prípadne sa prejaví iba nepatrne. Dôvodov môže byť viacero: napríklad aj aktuálne sucho, kedy úroda kukurice či slnečnice je ohrozená a pri cene týchto komodít logicky očakávame, že stúpne.

Bohužiaľ, toto opatrenie vlády zároveň nie je ani adresné. Ak je snahou pomôcť ekonomicky slabším, citlivejším skupinám obyvateľstva, sumu, určenú pre toto opatrenie je treba posunúť priamo cieľovým rodinám. Znižovanie DPH v tejto forme zvýhodňuje dokonca tú skupinu obyvateľstva, ktorá si môže dovoliť odvádzať daň štátu formou DPH. Ekonomicky silnejší minú viac na potraviny a zároveň si budú užívať vyššie výhody...

Jedinou efektívnou cestou je zvyšovanie kúpyschopnosti obyvateľstva cez zamestnanosť, vyššie platy, čo sa dá zabezpečiť len zlepšovaním podnikateľského prostredia, kreativitou a miestnou produkciou a nie takýmto diletantským a alibistickým znižovaním DPH.

Žiaľ, Slovensko, ako to už dlhší čas avizujem, sa pomaly ale isto dostáva v rámci Európy do situácie, že sme producentmi základných a hlavne lacných komodít ako obilie, kukurica či jatočné zvieratá. Spracovanie týchto komodít je potom na iných krajinách a tým pádom aj pridaná hodnota -  cena práce  zostáva v ostatných štátoch. Objavujú sa veľké investičné skupiny v prvovýrobe, ktoré kupujú firmu iba za účelom tvorby maximálneho zisku a nemajú nič spoločné s poľnohospodárstvom.  V západnej Európe poľnohospodárstvo založené na produkcii potravín z malých fariem zabezpečuje okrem trhovej produkcie aj živobytie pre vidiecke obyvateľstvo. Veľkovýroba má svoje zákonité ekonomické výhody, ktoré nikto nepopiera. Slovenský spôsob poľnohospodárstva to maximálne využíva a zneužíva dotačnú politiku EU. Dotácie sú pomocou pre poľnohospodárov, aby popri trhovo orientovanej produkcie dokázali spĺňať aj sociodemografické a sociálne úlohy, aby vidiek zostal vidiekom, aby sa ľudia mohli uživiť na vidieku, aby sa zachovala rázovitosť krajiny a regionálna kultúra.

Dotácie nie sú určené na zbohatnutie niektorých agrobarónov či investičné skupiny, ale sú určené na to, aby malý poľnohospodár mohol prežiť, aby mal na plat a aby štát tak nemusel vyplácať horibilné sumy na sociálne dávky v nezamestnanosti. V konečnom dôsledku sú dotácie určené na živobytie ľudí na vidieku, pre produkciu bezpečných a dostupných  potravín a dosiahnutie potravinovej bezpečnosti krajiny. V  prípade malých farmárov podstatná časť financií skončí aj tak v štátnom rozpočte cez odvody, kým v prípade veľkopodnikateľov na súkromných účtoch niekde v daňových rajoch.

Nie je náhoda, že počet pracujúcich v poľnohospodárstve je v súčasnosti na úrovni pod 3%, kým  v roku 1989 bolo ešte na 10% . Znížil sa aj počet podnikov, ktoré prestali plniť popri trhovo ekonomickej činnosti aj sociálnu úlohu, ktorú zavesili na ramená štátu, pričom naďalej pokračuje dotovanie podnikateľov blízkych strane Smer‑SD. Veľkopodniky orientované na maximalizáciu zisku si vyberajú iba ekonomicky efektívnu produkciu s minimálnym počtom ľudí, a teda minimom pracovných príležitostí. A skutočne poctivé poľnohospodárstvo, ktoré by malo byť v súlade s prírodou, krajinou, miestnym obyvateľstvom a potrebami, charakterom vidieka, bohužiaľ, zaniká. Ešte stále máte pocit, že zníženie DPH na potraviny, v podobe, ako ho ohlásila vládna strana vám uľahčí každodenný život? Zabudnite, že vaše nákupy to zlacní a budete mať toho v chladničke viac ako doteraz!

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?